Slovenské národné povstanie. Náš postoj je jasný.

Pôvodný článok nájdete tu: https://hlaskrkavca.eu/nas-postoj-k-snp/

Snáď s výnimkou vzniku prvej Slovenskej republiky žiadne výročie dejín Slovenska a Slovákov nevyvoláva toľko emócií ako Slovenské národné povstanie (SNP).

Väčšina slovenského obyvateľstva ho oslavuje, aj keď si možno ich dôvody podľa politického presvedčenia odporujú. Je tu aj malá frakcia, ktorá SNP zatracuje. Kde stojíme my? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Jedna fráza však platí, aspoň ak sa dívame na fakty a nie na pocity jednotlivcov v tejto udalosti. A faktom je, že organizačne, číselne a ani svojim cieľom, SNP nebolo slovenské ani národné a dokonca ani povstanie.

Kto sa chce dočítať bližšie, čo sa dialo, nebudeme tu citovať a opakovať čo už je tisíckrát omieľané. Odporúčame však každému prečítanie tejto knihy: VNUK, František: Neuveriteľné sprisahanie, Vydanie 2., Vydavateľstvo Ivana Štelcera., Trenčín 1993, 194 strán, ISBN-80-900537-6-9. Mnohé objasní aj najzarytejšiemu podporovateľovi SNP.
Ako vnímame udalosti

My vnímame SNP na základe dostupných informácií nasledovným spôsobom. V prvom rade tu išlo o stret národných socialistov a sovietov na území Slovenska. Jeden malý partizánsky konflikt, bez hlbšieho významu v celoeurópskom kontexte. Zbytočne preliata krv mužov, vlastne mnohokrát chlapcov, na oboch stranách konfliktu.

SNP bolo zbytočné v najčistejšom slova zmysle. Sú to zbytočne zabití muži, zbytočne terorizované ženy a deti. Vojna by veľmi pravdepodobne Slovensko v najväčšej miere obišla, nebyť SNP. A to by bolo presne to, čo si navrátilci z frontu demoralizovaní svojim odzbrojením a de facto rozpustením slovenskej armády, najviac želali. Vrátiť sa k svojim rodinám, na polia a do miest a v pokoji žiť.

Exilové „vlády“ už neexistujúceho štátu Československa, sa však rozhodli podupať tieto ideály, z obáv, že po vojne sa ich umelý výtvor neobnoví do svojich predmníchovských hraníc. A to Čechoslovakisti nemohli dovoliť.

Slovenské národné povstanie je v našich očiach zradou tzv. demokratických síl na Slovensku, ktoré mohli v rámci štátu naďalej nerušene operovať. Títo demokrati boli ochotní zlikvidovať tvrdo budovanú štátnosť, ktorá v priebehu piatich rokov, aj keď nebola dokonalá, predsa vytvorila životaschopný štát. Prečo? Pretože tento štát nezodpovedal ich demokratickým myšlienkam.

V záujme svojich demokratických ideálov sa rozhodli ochotne zahodiť samostatnosť akú Slovensko dovtedy nezažilo, za pochybnú autonómiu v Slovákom nevraživom systéme. A v záujme týchto ideálov pomýlene uverili komunistom a pridali sa k ich Moskvou organizovaným jednotkám. Tu vysadení ruskí partizáni ovládli celé kostrbaté hnutie a moskovský živel v ňom prevládol a pohltil dôverčivých demokratov, ako museli tvrdo zistiť po skončení vojny.

Demokrati a komunisti v záujme svojich ideálov podupali ťažko vydolovanú štátnosť. Pripravili nás aj o posledné zvyšky aj tak pochybnej suverenity, a to nielen do konca vojny, ale aj 40 rokov po nej.
Ani štát v tom nie je nevinne

Slovenský štát sa však tiež nezachoval vhodne, a tiež je vinný na zárodkoch povstania. Toleroval fungovanie nezákonných organizácií, toleroval fungovanie jemu nepriateľských živlov bez akejkoľvek kontroly. Príliš sa spoľahol na podporu obyvateľstva. Náš štát bol v dôsledku SNP na 40 rokov uvrhnutý do temnôt.

Nemeckí vojaci do tohto bodu nevkročili na slovenské územie odkedy bol Slovenský štát vyhlásený a jeho hranice stanovené tvrdo vybojovanou Malou vojnou. Partizáni a ich sabotáž a útoky smerované takmer výlučne proti nemeckému obyvateľstvu, v spojení s rezignáciou slovenských štátnikov, viedla k povolaniu nemeckých vojakov na naše územie a okupácia v pravom zmysle slova sa týmto dňom začala.

SNP pre nás predstavuje zlom v slovenských dejinách, ktorý by mal byť dňom smútočným a nie oslavným. A pripomienkou, že nesmieme veriť našim svetonázorovým nepriateľom a nesmieme s nimi robiť kompromisy. Pretože jediný kto na tom prehrá, je náš národ.

Preto dnes spomínajme na zbytočne padlých s patričnou pietou. Avšak nezabudnime, že hodnostári, ktorí toto umožnili, spôsobili a dovolili, nie sú hrdinami a nie sú hodní oslavných ód. A zlyhali nielen demokrati ktorí uverili boľševickým klamárom. Ale aj naša vlastná nacionalistická vláda, ktorá neukázala silu charakteru, ale podľahla svojim slabinám.

Aj keď bolo SNP potlačené, pre Slovensko bolo zlomovým bodom v strate štátnosti a hrdosti Slovákov ako etnickej skupiny a národa. Dovolíme si tvrdiť dokonca, že nesie nemalú účasť na masívnej negativite dnešných Slovákov. Na odmietaní národného povedomia a hrdosti na činy našich predkov.

My sme dnes mali hlavy v smútku a myšlienkach. A naberali sme silu v tejto spomienke, pretože takáto zrada sa viac nesmie opakovať. Cudzie živly musia byť na Slovensku eliminované. O Slovensku majú rozhodovať Slováci a nie záškodníci na výplatných páskach cudzích mocí. Také je pre nás ponaučenie z SNP.

Slovensko prosperuje keď mu dominujú Slováci a chradne, keď si vpustí cudzie živly do svojej náruče.