Spánková paralýza

Človek sa prebudí uprostred noci, neschopný pohnúť sa, neschopný kričať a s nepríjemným pocitom cudzej prítomnosti v izbe...

Spánková paralýza je fenomén, ktorý napriek svojej obdivuhodnosti nie je medzi ľuďmi veľmi známy. Ja ju prežívam pomerne pravidelne už od dvanástich rokov. Hoci som sa proti nej učil bojovať, ten neuveriteľný pocit strachu ma vždy premkne až do morku kostí. Ak by som ju mal k niečomu prirovnať, opísal by som ju asi takto: poznáte ten pocit, keď sa počas strašnej nočnej mory zrazu prebudíte a zistíte, že to bol iba sen? Ten pocit úľavy, keď váš mozog zrazu akceptuje, že to všetko bol iba výplod fantázie a vy vlastne bezpečne a pokojne ležíte vo svojej posteli? Spánková paralýza je veľmi podobná. Funguje ale v obrátenom poradí.

V dnešnom technologicky pokrokovom svete sa dá aj tento jav vysvetliť v podobe pobláznených mozgom putujúcich výbojov. V procese spánkovej paralýzy je plne aktívna časť mozgu zodpovedná za pocit „strachu“. I keď strachom sa to nazvať nedá. Strach je pocit, s ktorým sa ľudia stretávajú v práci, na javisku alebo pri pozeraní hororu. Pri spánkovej paralýze ide o totálne a absolútne ochromenie zdesením. Je to ako zobudiť sa a zistiť, že som v nočnej more. Až na fakt, že som hore a pri plnom vedomí.

Spôsobuje ju špecifická nedokonalosť v mozgu. Ľudské telo je v spánku vždy paralyzované, aby človek nezačal naozaj utekať, ak sa mu o tom sníva (okrem výnimiek, čo sú vlastne námesační ľudia). Táto nedokonalosť spôsobuje, že aj potom, ako sa človek preberie a nadobudne vedomie, si mozog myslí, že ešte spí a neobnoví spojenie so svalmi. Nastáva paralýza a prichádzajú halucinácie, ktoré sú vždy negatívne. Väčšina článkov, ktoré som doteraz našiel a čítal tvrdí, že spánková paralýza je prepojená s „lucid dreams“ – lucidným snením (ide o sny, pri ktorých si človek uvedomuje, že spí a dokáže vo svojom sne robiť, čo len chce).

Ako asi vyzerá bežná spánková paralýza? Budem hovoriť o tom, ako prebieha u mňa. Našiel som veľmi veľa spoločných znakov s inými ľuďmi, ktorí o nej hovorili, ale aj mnoho rozdielov.

I. Fáza - Prebudenie

Všetko začína prebratím sa. Už samotné „paralýzové“ prebudenie je zvláštne. Je okamžité a totálne. Nedá sa porovnať s ranným vstávaním. Človek si uvedomuje, že určite nespí. Vidí okolo seba celú svoju izbu a veci, ktoré tam pred spaním položil. Vždy, keď sa takto v noci strhnem, viem, čo príde.

II. Fáza - Paralýza

V prvom momente sa snažím z jej pazúrov vymaniť. Napínam všetky svaly, snažím sa trhnúť, aby som súboj vyhral. Ale nejde to. Jediné, čo môžem vedome ovládať, sú pohyby očí, viečok a dýchanie. Neuveriteľne skľučujúci pocit bezmocnosti.

III. Fáza - Halucinácie a strach

Prvé dve fázy trvajú iba zopár sekúnd. Až potom sa zdvihne opona a začne celé predstavenie. To, čo sem napíšem, som ešte nikde nenapísal a všetko je pravda presne tak, ako som si ju mnohokrát prežil. Tretia fáza začína nepríjemným a hlasným zvukom, ktorý postupne naberá na intenzite. Niekedy je podobný motoru, ktorý je pomaly túrovaný do vyšších a vyšších otáčok. Inokedy je to zmes pískavých a hlbokých tónov.

Týmto však tretia fáza ani zďaleka nekončí. Človek má pocit, že nie je v miestnosti sám. Jeho izba zrazu vyzerá inak. Cíti v nej desivú prítomnosť niečoho zlého a neľudského. A neostane len pri pocitoch. Po asi tridsiatich sekundách hluku v ušiach, ktorý sa už nedá vydržať, prichádzajú aj vizuálne halucinácie. Ja vídavam vysokého, chudého muža s bielou maskou na tvári. Často stojí za dverami mojej izby a ruku má položenú na sklenenej výplni. Inokedy stojí v rohu a pomaličky ku mne kráča. Inokedy sa nado mnou len tak skláňa. Ak ležím na bruchu, cítim, ako mi prstami prechádza po krku.

Druhá postava, ktorú počas spánkovej paralýzy vídavam, je stará žena. Má rozpustené dlhé kučeravé vlasy a je oveľa agresívnejšia než muž. Často mi sedí na hrudi a smeje sa mi do tváre. Vtedy sa takmer nemôžem nadýchnuť. Inokedy nado mnou stojí na posteli a ja cítim, ako jej nohy deformujú posteľ. Raz ma už oboma rukami držala pod krkom.

Táto dvojica je známa mnohým, ktorí zažili spánkovú paralýzu. Označujú sa ako: The Entity.

IV. Fáza - Koniec

Spánková paralýza pre mňa vo viacerých smeroch funguje ako obrátená nočná mora. Človek si presne pamätá, ako a kedy začala ale netuší, ako a kedy skončila. V prevažnej väčšine sa opäť prebudím v presne tej istej polohe, ako predtým. Vidím rovnakú scenériu mojej izby, ale už sa môžem pohnúť. Štvrtá fáza zahŕňa okamžitú cigaretu. Väčšinou mi ešte búši srdce a mám spotené dlane. Zvyšok noci nikdy nespím. Niežeby som sa bál, som už zvyknutý na paralýzu a viem, čo prináša a ako funguje. Moje telo je však tak nadopované adrenalínom, že zaspať je takmer nemožné.

Keď som o spánkovej paralýze rozprával kamarátom, neverili mi. Mysleli si, že si vymýšľam a že nič také neexistuje. Spánková paralýza je však skutočná. Veľmi skutočná. Popravde, predpokladám, že pravidelne ňou trpí asi 10% populácie (aj keď niektoré články udávajú vyššie číslo). Často sú jej neprávom pripisované únosy mimozemšťanov a rôzne „démonické posadnutia.“

Ak by neexistoval internet a nevedel by som, že existuje množstvo ľudí s rovnakým problémom, myslel by som si, že som blázon. Ide však len o malú nedokonalosť, ktorú vytvára mozog človeka počas spánku. No aj malá nedokonalosť dokáže spôsobiť obrovské nepríjemnosti.