Ako som dostal peniaze za svoju prácu časť -4

Najprv sa chcem každému z Vás poďakovať za podporu ,komentáre, sledovanie a samozrejme upvote!
Prepáčte mi že som včera neuverejnil článok, ale každý deň od 5:30 do večera v práci. Potom prídem domov rodina, zvieratká, internet , steemit a už je 1:30hod a viac.
Takže opravujem budem sa snažiť dávať články čo najviac ak mi to čas dovolí.
Teší ma ,že ma že vôbec niekto si prečíta čo i len jednu vetu z môjho príspevku.
Veľká vďaka Vám STEEMIŤÁCI !!!

Už od malička som chcel mať vodičský preukaz .
Od 12 rokoch som tajne ocovi bral auto. Ruskú Ladu a Trabant.
Vodičský preukaz som urobil cez strednú školu vtedy ako 17ročný.Čakal som naňho no vyplatilo sa.
Mal som ho 3 mesiace a dostal som ponuku ísť do Talianska na zber jabĺk-GARGAZON- Taliansko- Tirolsko.
No skúsenosť jazdiť v zahraničí vôbec!
Išli sme 3 autá po troch len ja som mal jedného švagra a kopu ostatných veci čo im sa nezmestilo.
Nevedeli sme reč, on nevedel cestu a ja som bol nováčik šofér.
Vyrazili sme všetci spolu, lebo sa delili potraviny ,ktoré sa brali .Ja som konkrétne viezol okolo 65 chlebov a kopu lunchmit-konzerv. Lebo tam chlieb stal 200korun v prepočte a mäso bolo drahé.No teraz sa z cenami vyrovnávame:/
Išiel som posledný v kolóne.
Prechádzali sme hranicou, ja prvý krát autom. Obidva autá prešli v pohode. No na radu som sa dostal ja a už to začalo. Colník ma požiadal aby som vystúpil. Kontroloval papiere auto a všetko som musel vyhádzať von, že vraj coll contoll je coll kontrol. Ešte i ponožky som musel rozdeliť. Pýtal sa ma po nemecky no ja len ,hlúpo krútil hlavou,že som Slovak a nerozumiem. Asi sa zľutoval a pustil nás. No nevedeli sme to už ani poskladať nazad. Boli sme šťastný, že nás pustil, ale odvtedy keď idem cez hranicu aj keď je teraz otvorená mám vždy taký blbý pocit z toho zážitku.
Za hranicou ma už čakali ostatní. Robili zo seba dôležitých, ale mne to nebolo vtedy jedno.
Išli sme ďalej, celkom to šlo až po jednej zápche som ich stratil. Zablúdil som, už Taliansku. Našťastie na parkovisku sme sa stretli s inými Slovákmi , ktorí nám ukázali cestu. Začo im patrí moje Ďakujem !
Dorazili sme tam ,povybaľovali veci a ráno nás gazda rozdelil kto kde a ako.
Môj otec už tam bol privítal ma a pomaly ma zaučoval čo a ako.
Švagor, ktorý išiel so mnou tam bol pred rokom. Takže už vedel čo a ako oberať, on oberal z rebríka.
Ja som najprv oberal zo zeme mám dlhé ruky a meriam 181cm,takže som bol využitý naplno.
Základné pravidlá zberu boli:
-nerobiť otlačky na jablkách
-odtrhnúť jablko so stopkou
-neotriasať jablká, ale každé osobitne odtrhnúť
-zberať určité veľkosti podľa farby v percentách
-čím menej sa rozprávať ,lebo nepodáš taký výkon

• a ešte mnoho ďalších, ktoré určil gazda LUIS

Prešiel už týždeň ,celkom mi to šlo, keď ste boli dobrý aj 25kg za 5 minút sa dalo naoberať do vakou-volali sme ich Tirolboxi.
Rebríky sme volali štafle.

Lajta ,ktoré boli zakázane lebo mali len dva body opory. Bol to dlhý drevený stĺp o priemere 8 centimetrov, z ktorého od spodku po vrchy išli stupaky.
Lajta sa používali na vysoké staré stromy ,ktoré sa kliesnili medzi vetvy.

Prišiel deň ,keď sme na taký zber vysokých starých stromov išli.
Ja ako doposiaľ zo zeme.
Švagor šiel na lajto, oberali sme.A tu zrazu chr´´r a prask. Krik a zdesenie, švagor ležal na zemi a
A sťažoval sa na zápästie a trochu na nohu. Odviezli sme ho na ubytovňu, lebo do nemocnice nechcel ísť ,že to prejde. Po šichte sme prišli s ocom za ním, že ako má no povedal že to prejde a zajtra bude v pohode.
Ruka mu však napuchla ako balón. Tak sme sa rozhodli že ho odvezieme do Bratislavy ,lebo v Taliansku nenormálna drahota a ani poistku nemal ,lebo ešte pred tým tragickým dňom hovoril pri pivečku ,že jemu sa nikdy nič nestalo , že nepotrebuje.
Nikdy nehovor nikdy!
Vyrazili sme ,najprv som šoféroval ja oco ma navigoval , švagor v zadu. Prišli sme do Bratislavy na vlakovú stanicu a my sme sa vracali naspäť do Talianska. Mal ma vystriedať otec, no zabudol si doklady a musel som i naspäť šoférovať ja. Jedna cesta z Bratislavy do Talianska na zber trvala 8 hodín, čiže som šoféroval 16 hodín v kuse. A keď sme prišli hneď sme išli oberať, no bol som mladý a nerobilo mi to problém.
Švagrovi, museli operovať zápästie a už sa na zber nevrátil.
Ja som zastúpil jeho miesto a začal som oberať z rebríka a z toho lajta čo spadol...
Vtedy sme robili za ešte Talianske liri tak som sa stal aspoň raz milionárom :) ☻

ešte veľa príbehov mám v zálohe ale to zas nabudúce .

Ďakujem všetkým čo to dočítali do konca. Páči alebo nepáči to je na Vás

Follow my page:https://steemit.com/@koksak

@cleverbot